Pomalý progres prístupových rokovaní Čiernej Hory

Dňa 20. februára 2014 sa konala konferencia o perspektívach rozširovacieho procesu EÚ o štáty západného Balkánu.
Čierna Hora má od roku 2010 status kandidátskej krajiny, no Európska Komisia stále poukazuje na výzvy, ktoré musí prekonať, aby sa stala úspešným uchádzačom o členstvo v EÚ. Hlavné nedostatky EÚ vidí v oblasti nezávislosti súdov, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, dodržiavania ľudských práv a najmä zachovávania slobody prejavu.  Podľa predstaviteľky Európskej komisie zodpovednej za prístupové rokovania s Čiernou Horou Alexandry Cas Granje by primárnym záujmom Čiernej Hory pre pokrok vo vyjednávaní malo byť vytváranie ekonomických a politických reforiem, bez ktorých sa táto krajina nemôže stať členom EÚ. Čierna Hora by mala skoordinovať svoje ciele zhodujúce sa so základnými hodnotami EÚ akými sú demokracia a zaistenie stability.
Podľa veľvyslanca Čiernej Hory pri EÚ Aleksandara Andrija Pejovica je nový prístup negociačných procesov v súčasnosti sťažený najmä kvôli zameraniu sa na implementáciu legislatívnych aktov vrátane predchádzania a boja proti korupcii. Najzložitejším procesom pri vyjednávaní sú kapitoly 23 a 24 európskeho práva (Súdnictvo a základné práva vrátane boja proti korupcii; Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť). Veľvyslanec predpokladá, že uzatvorenie týchto dvoch kapitol spomedzi všetkých 33 kapitol bude trvať najdlhšie. Svedčí o tom aj momentálna situácia v slobode médií, ktorá sa líši od požiadaviek EÚ a reality v Čiernej Hore. O podrobnostiach týkajúcich sa slobody médií sa môžete dočítať tu.
Nový prístup rokovaní o členstve sa skladá z piatich krokov. Kandidátska krajina vypracuje detailný akčný plán implementácie kapitol európskeho práva, podľa ktorého Európska Komisia kontroluje jeho naplnenie pomocou nastavených kritérií a expertných tímov vyslaných do krajiny na kontrolu zmien. V prípade, že kandidátska krajina dosiahne v príslušnej kapitole štandard EÚ, negociácie o konkrétnej kapitole môžu byť uzatvorené. V rámci ďalšieho rozšírenia EÚ sú prístupové rokovania vedené individualistickým prístupom, v ktorom je nutné sa zamerať na podmienky každej krajiny západného Balkánu osobitne. Keďže východisková pozícia týchto krajín je odlišná, Čierna Hora v rámci rokovaní s EÚ je nútená vyjednať podmienky samostatne a teda odlišne od krajín vstupujúcich do EÚ v roku 2004.  
Očakáva sa, že rokovania budú prebiehať minimálne do roku 2018, keďže dovtedy nie je pravdepodobné ďalšie rozšírenie členskej základne EÚ. Stav rokovaní o budúcom členstve Čiernej Hory s EÚ nájdete v tomto dokumente.
Čierna Hora získala svoju nezávislosť v roku 2006. Následne v roku 2008 požiadala o členstvo v EÚ. O rok neskôr Európska Komisia odporučila začať prístupové rokovania s Čiernou Horou a v roku 2010 získali status kandidátskej krajiny. Negociačný proces bol zahájený v roku 2012.
Chorvátsko bolo prvým štátom západného Balkánu, ktoré sa stalo v roku 2013 členským štátom EÚ a bol tak príkladom pre ostatné štáty. Keďže EÚ už v začiatkoch vytýčila dôležité sféry ako dodržiavanie základných práv a princípov právneho štátu, Čierna Hora postupne zavádzala interné reformy na získanie členstva v EÚ.

Foto: www.sxc.hu