Prvý československý diskusný večer k veci a nad vecou

Dňa 26.3. 2014 sa v Pražskom dome v Bruseli konalo prvé spoločné podujatie Čechov a Slovákov na ktorom sa hodnotilo pôsobenie Česka a Slovenska v EÚ za posledných 10 rokov. Táto evaluácia bola podporená rečníkmi z oboch krajín, za Českú republiku diskutoval Jan Macháček a za Slovenskú republiku Radovan Geist. Účelom bolo nazrieť na tému optikou novinárov. Podujatie bolo organizované v rámci cyklu „Československé rozhovory k veci a nad vecou“ Zastúpením Bratislavského samosprávneho kraja v Bruseli a Zastúpením hlavného mesta Praha pri EÚ. Podujatie sa môže pochváliť hojnou účasťou, zišla sa približne stovka hostí.

Obaja rečníci dostali priestor na zhodnotenie doterajšieho pôsobenia oboch krajín v EÚ. Diskusiu otvoril Radovan Geist fenoménom československého paradoxu, čo v tomto kontexte znamená, že sme rozdelení do spoločnej Európy. Tento fenomén vysvetlil Jan Macháček opätovným uvoľnením hraníc medzi Českom a Slovenskom, ktoré berieme ako samozrejmosť, pretože pred rokom 1993 sme mali otvorené spoločné hranice tiež z dôvodu súžitia v jednej federatívnej republike. Debatu posunul Radovan Geist spomenutím ďalšieho fenoménu „konca dejín“. Po vstupe do EÚ mohli obe krajiny zistiť, že vôbec nedôjde ku koncu našich dejín a národnej éry, pretože obom krajinám zostávajú právomoci, ktoré ich oprávňujú riešiť problémy „doma“.

Radovan Geist tvrdí, že vstupom oboch krajín do EÚ sme získali hospodárske ukotvenie na európskom trhu. Ako pozitíva spomenul vstup SR do eurozóny, od ktorého sa odvíja aj ekonomická situácia Slovenska v dnešnej dobe. Samozrejme sme sa nevyhli ani téme hospodárskej krízy a tomu, že Slovensko ako krajina, ktorá benefituje zo solidarity prezentovanej ako jedna z hodnôt EÚ, by mala tiež pomôcť a prispieť do spoločného záchranného mechanizmu. Nato zareagoval Jan Macháček podporou Slovákov, pretože chápe našu rozpačitosť nad týmto krokom a tvrdil, že Česko by malo rovnako problém s podieľaním sa na záchrannom mechanizme v rámci eurozóny. Čo sa týka prílevu zahraničných investícií na Slovensko po prijatí meny euro, si Jan Macháček myslí, že tieto dve veci nemajú so sebou priamu súvislosť a tým pádom Česko nič nestratilo neprijatím spoločnej meny, pretože investície k ním prichádzajú tak či tak.

Rečníci sa v debate dotkli aj tém politických elít či stavu súdnictva. Na Slovensku bolo výhodou, že ktorákoľvek vláda vznikla bola naklonená EÚ, tým pádom sa nemuseli riešiť rozpory na domácej scéne. Preto Slovensko dokázalo v „zrýchlenom“ tempe dohnať reformami náskok Česka pri predvstupových negociáciách. V Česku zase spomínali ako dlhodobý problém proti-európske nálady bývalého prezidenta, ktoré sa naplno prejavili napríklad pri podpise Lisabonskej zmluvy. Radovan Geist sa vyjadril, že okrem politík, ktoré spravuje EÚ (ekonomika, spoločná mena...), existujú aj oblasti, v ktorých nepôsobí EÚ a členské štáty si ich musia riešiť na národnej úrovni. Jedným z príkladov je stav súdnictva, ktorý je na Slovensku dlhodobo v zlom stave. Preto  by sme sa mohli učiť z českého príkladu fungujúceho ústavného súdnictva, pretože dokáže pôsobiť nestranne aj voči osobe, ktorá menuje sudcov na ústavný súd.

V závere nastal priestor na otázky, pripomienky či komentáre z obecenstva. Zaznela aj otázka či sa bude Slovensko učiť z českého predsedníctva v Rade EÚ. Hostia ochotne vyplnili pred začiatkom debaty anketový lístok s otázkami akej sú národnosti a čo si myslia, kto získal členstvom v EÚ viac- ČR alebo SR. Z 84 vyplnených lístkov bolo 52 Čechov a 32 Slovákov a najviac odpovedí tvrdilo, že obe krajiny získali z členstva rovnako.

Pozitívom debaty bolo zistenie, že Slovensko a Česko sa nevidia navzájom ako rivali, ale ako spojenci. Bolo to zrejmé aj z komentárov našich rečníkov, ktorí nehodnotili pôsobenie či už Česka alebo Slovenska v EÚ navzájom negatívne, ale naopak vidia možnosť spolupráce a preberania best practices aj do budúcnosti. Tvrdili, že cesta nemôže byť vždy spoločná, ale je potrebné ju vždy hľadať. Otázkou do budúcnosti zostáva či pôjdeme ďalej spoločne alebo nás rozdelí hranica integračného jadra v rámci EÚ.

Foto: Diana Černáková