Územné stratégie a ich cezhraničné prepájanie

V rámci OPEN DAYS 2014 prebehlo na Zastúpení holandských provincií podujatie s názvom „Connecting regional strategies across borders“, na ktorom v panelovej diskusie vystúpil Martin Hakel, vedúci oddelenie stratégie a územného rozvoja Bratislavského kraja. Hlavnou témou bola diskusia nad možnosťami vytvorenia cezhraničných aglomerácií prípadne metropolitných oblastí, bez praktických, právnych či administratívnych prekážok, ktoré by sa dali v budúcnosti dosiahnuť práve prepájaním územných stratégií  prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. 

 V úvode stretnutia načrtol zástupca euregiónu Meuse- Rhine Björn Koopmans myšlienku spolupráce regiónov, potrebu hľadanie spoločných záujmov a prístupu k cezhraničnej spolupráci, ktorá je možná aj napriek ich variabilite. K problematike sa postupne vyjadrovali experti z Dolného Rakúska, Saska, Juhomoravského a Plzenského kraja, z provincií Limburg  a z Bratislavského kraja ako aj z Európskej komisie. 

Medzi dôležité body semináru nepatrilo len hľadanie spoločných priorít, ale aj dôraz kladený na vhodné financovanie, na ktoré treba nahliadať z hľadiska udržateľnosti, operacionality a funkčnosti a tak isto z hľadiska efektívnej absorbcie financií. Pán Robert Nadler zo Saska upozornil na výzvu spojenú s nedostatkom kapacít niektorých pohraničných regiónov na spolufinancovanie európskych projektov, čo podľa neho súvisí s rozdielnou rýchlosťou ekonomického rastu a rozdielnou dynamikou ekonomík regiónov. V tejto súvislosti načrtol aj možnosť nového spôsobu vyhodnocovania už uskutočnených projektov, pretože jednotné merateľné veličiny využívajúce sa dnes neodzrkadľujú odchýlky a špecifiká jednotlivých oblastí. Podľa zástupcu Európskej komisie Jeana-Marca Venineaux je práve ekonomická oblasť ťažiskom, kde možno hľadať spoločnú reč, sledovať spoločné ekonomické ciele a zamerať sa napríklad na tvorbu nových pracovných miest v Európe.

Podľa zástupcu Bratislavského kraja na seminári, Martina Hakla, by sa regióny mali zamerať tak isto na integrovanú dopravu. Pripomenul, že spolupráca v tejto oblasti už prebieha napríklad na prepojení Bratislavy a Viedne, no je otázne, či sa potrebné kroky dejú dostatočne rýchlo. V panelovej diskusii sa hovorilo aj o Európskych skupinách teritoriálnej spolupráce (EGTC), ako o možnom prostriedku vzájomného cezhraničného prepájania. Ako doplnil Martin Hakel, tento program predstavuje určitú výzvu pre krajiny z legislatívneho aj politického hľadiska, zatiaľ nás však nemá brzdiť  v pokračovaní v cezhraničnej spolupráci.

Do budúcnosti sa podľa rečníkov treba zamerať na hlavný cieľ, prepájanie ľudí, ktoré je základným predpokladom pre fungujúce stratégie. Toto potvrdil aj Petr Osvald z Plzenského kraja, ktorý upozornil na potrebu využitia skúseností z predchádzajúcich projektov a ich implementácie a prispôsobenia do budúcich stratégií. Výzvu vidí hlavne v zložitej identifikácii reálnych partnerov medzi regiónmi v dôsledku rozdielnych úrovní zodpovednosti a kompetencií v každej krajine. 

Na záver sa hovorilo o štruktúrnom rámci pre kooperáciu, ktorý tvorí Európska Únia, no ktorý je len odrazovým mostíkom pre regióny. Jean- Marc Venineaux pripomenul, že každý región musí hľadať iniciatívne sám odpovede na výzvy a problémy a rovnako spoločnú reč s ostatnými regiónmi. Priznal, že v tejto oblasti je rozhodne potrebné zlepšiť integráciu aj spoločnú koordináciu, tak aby mohla medzi regiónmi prebiehať efektívna komunikácia a spolupráca.

Martin Hakel výstižne pripomenul , že dôležitá je vôľa a flexibilita cezhraničných partnerov spolupracovať, s čím súvisí aj pokračovanie v projektových cieľoch po ich oficiálnom ukončení. Cezhraničné prepájanie stratégií by podľa neho malo mať dlhodobejšiu trvácnosť aby dosiahlo reálneho významu pre ľudí aj región. Panelovú diskusiu zakončil so slovami, že základom efektívnej spolupráce je tvorba spoločných projektov, a preto je nevyhnutná dôvera medzi jednotlivými regiónmi a dôvera v túto spoluprácu.