Konferencia Governing a multilevel Europe

Dňa 2.12.2014 sa v budove Výboru regiónov uskutočnila konferencia venujúca sa viacúrovňovému vládnutiu (MLG) s názvom Governing a multilevel Europe, na ktorej bol jedným z rečníkov aj župan Bratislavského samosprávneho kraja- Pavol Frešo.

Dlhoročná snaha Výboru regiónov (VR) o zakotvenie „viacúrovňového riadenia“ v politikách EÚ, bola zavŕšená vďaka nedávnemu prijatiu Charty pre viacúrovňové vládnutie v Európe. Pre posúdenie stavu tejto hlavnej zásady verejnej politiky bola usporiadaná táto konferencia, ktorej účastníkmi boli politici zo všetkých úrovní správy, zástupcovia medzinárodných organizácií či združení, ktorí sa zameriavali na dve kľúčové oblasti: politika súdržnosti EÚ a jej prepojenie so Stratégiou Európa 2020 a rola regiónov a miest v oblasti komunikácie o Európe a európskom občianstve.

Úvodná reč patrila predsedovi VR, M. Lebrunovi, ktorý sa vyjadril že „MLG sa stalo naozajstnou politickou kampaňou našej inštitúcie, vzhľadom na to, že tento prístup zásadne podporuje demokratickú legitimitu EÚ. Preto treba využiť príležitosť nadchádzajúcej revízie Stratégie Európa 2020 na posilnenie jej územnej dimenzie. Tiež musíme zabezpečiť že MLG bude riadne aplikované v rámci Európskeho semestra a že miestne a regionálne orgány budú zapojené v definovaní ako aj implementovaní národných reformných programov.“ Predseda ďalej zdôraznil, že takéto politické zmeny by boli márne v prípade, že nepôjdu ruka v ruke s účinnou komunikačnou stratégiou EÚ voči svojim občanom.

Luc Van den Brande, podpredseda VR a zvláštny poradca Európskej komisie o viacúrovňovom riadení, sa vyjadril, že MLG by malo byť hnacou silou pri navrhovaní takých politík EÚ a stratégií, ktoré majú silný územný rozmer, ako je napríklad (nástupca) Stratégie Európa 2020. Ďalej zdôraznil, že „z hľadiska právneho rámca EÚ, očakávajúc potenciálnu revíziu Zmlúv o EÚ, je funkčný koncept viacúrovňového riadenia nielen nápomocný, ale priam nevyhnutne potrebný v rámci posilnenia participatívneho prístupu a kolektívneho záväzku politík EÚ v prospech ľudí“.

Dr. J.H.H.Weiler vravel najmä o zlyhaní EÚ v spojitosti s občianstvom. Aj pri posilnení právomocí poslancov Európskeho parlamentu, v domnienke, že ľudia potom prídu voliť, bola voličská účasť najnižšia v histórii. „EÚ patrí svojim občanom, ktorí sa na jej správe nechcú podieľať. Kde sa stala chyba ?“ 

Počas konferenčnej debaty o úlohe miest a regiónov v opätovnom prepájaní Európy so svojimi občanmi sa predstavil Ch. Rouillon, ktorý je spravodajcom VR práve na túto tému. Zdôraznil potrebu spoločného komunikačného plánu EÚ na ďalších 5 rokov s cieľom bojovať proti rastúcemu populizmu naprieč Európou. Tiež zdôraznil potrebu hovoriť k občanom v ich materinskom jazyku. „Čím viac informácií sa k ľuďom dostane, tým lepšie, je potreba byť špecifický.“

Druhým rečníkom bol M.Schneider, štátny tajomník a delegát Sasko- Anhaltska, ktorý prezentoval regionálne štúdie a prístupy v ich regióne. Poukázal na paradox- v dobe pretlaku informácii, sa ľudia sťažujú na ich nedostatok práve v oblasti EÚ. Zvýraznil potrebu zapájania občanov do aktivít, rôznych súťaží s európskou tematikou, ako napríklad tzv. Týždeň Európy na školách či poukazovať na výhody ,ktoré vyplývajú z členstva v EÚ- nie však na teoretickej báze. Sú potrebné konkrétne detailné príklady.

Sophie Beernaerts s DG Communications je presvedčená, že „ treba ísť von, medzi ľudí a počúvať.“ A tiež sa podelila so skúsenosťami z dvoch realizovaných projektov (Citizens Dialogue a Europe for Citizens). A.Zacharzewski z Democratic Society, zase hovoril o potrebe vyplnenia priestoru medzi občanmi a politikmi.

Na konferencii sa ako debatér predstavil aj župan BSK- Pavol Frešo, ktorý sa úvodom vyjadril, že Bratislavský kraj uvítal Chartu o viacúrovňovom vládnutí a bol medzi prvými regiónmi, ktoré k nej v roku 2014 pristúpili, nakoľko podporuje jej princípy a zároveň v praktickej rovine podnikol viaceré kroky, aby ich napĺňal.

Identifikoval štyri oblasti, ktoré znemožňovali efektívne využívanie finančných prostriedkov počas implementácie regionálneho operačného programu v programovom období 2007-2013:

• absencia koordinácie na regionálnej úrovni, 

• neefektívne využívanie finančných prostriedkov, 

• nedokonalé hodnotenie projektov,

• nefunkčnosť prístupu, že na každého platí rovnaký meter. 

Odpoveďou na uvedené problémy je vznik viacúrovňového riadenia na regionálnej úrovni- Rady partnerstva Bratislavského kraja, tvorenej komorou regionálnej správy (BSK), komorou miestnej samosprávy (subregióny a mestá), komorou štátnej správy (ministerstvá) a komorou mimovládneho sektora (asociácie, komory, neziskové organizácie).Na pôde Rady dostane každý priestor vyjadriť svoj názor a diskutovať o ňom.

Rada si stanovila štyri výzvy: 

• Vytvoriť podmienky, v ktorých rozvoj regiónu bude výsledkom spolupráce: Rada Partnerstva zabezpečuje hodnotenie a výber projektov a dáva odporúčania žiadateľom.

• Vytvoriť podmienky, v ktorých príprava projektov bude výsledkom odbornej analýzy: Rada Partnerstva vytvorila odborné poradné skupiny.

• Vytvoriť podmienky v ktorých územie implementácie projektu zohrá kľúčovú úlohu: Rada Partnerstva schvaľuje integrovanú územnú stratégiu, ktorá posudzuje investičný potenciál územia regiónu. 

• Vytvoriť podmienky ktoré preferujú potrebné projekty: Rada Partnerstva reprezentuje a zastupuje žiadateľov a je zodpovedná za implementáciu projektov maximalizujúcich príspevok k výsledkom konkrétnych cieľov.

P. Frešo taktiež spomenul  konkrétne príklady komunikácie o EÚ záležitostiach s verejnosťou. V spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu zorganizoval BSK, 70 dní pred  voľbami do EP, diskusné fórum pre študentov BSK. S účasťou vyše 300 študentov sa počíta medzi najväčšie aktivizačné podujatia k zvýšeniu povedomia o EÚ na Slovensku. V roku 2015 sa s podobnými informačnými podujatiami plánuje pokračovať.

Za jeden z väčších problémov pokladá p. Frešo návrat k centralizačnému modelu vládnutia, schválením Vládneho návrhu zákona o dani z motorových vozidiel. Týmto zákonom totižto dochádza k výraznému naštrbeniu princípov, podľa ktorých na Slovensku od roku 2005 funguje samospráva tým, že obmedzuje možnosť regionálnej samosprávy rozhodovať o vlastných príjmoch. Novým zákonom sa bude príjem z dane rozdeľovať medzi jednotlivé samosprávy na základe politického rozhodnutia a BSK bude, oproti súčasnému stavu, ukrátený o cca 10 miliónov EUR ročne. O približne rovnakú sumu sa zvýšia príjmy ostatných samosprávnych krajov. Dôjde tak k znevýhodňovaniu jedného regiónu a jeho obyvateľstva na úkor ostatných, čo je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy.

Záverom pán župan dodal, že aj keď BSK podporuje princípy viacúrovňového vládnutia, v SR práve prebiehajú opačné tendencie, vedúce k centralizácií a postupnej eliminácii regionálnej úrovne štátnej správy, čo bude mať negatívny dopad na rast regiónu a zníži kvalitu života obyvateľov.

Hlavnými výstupmi konferencie bolo najmä to, že viacúrovňové vládnutie bolo po prvý krát pevne zakotvené ako hlavná zásada v rámci politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2014-2020. Tento nový prístup by mal inšpirovať nadchádzajúce revidovanie Stratégie Európa 2020 hlavne v podnecovaní väčšej zodpovednosti miestnych a regionálnych úradov. MLG je potrebné aplikovať aj v rámci komunikácie Európy so svojimi občanmi a teda upustiť od zaužívaného komunikačného „zhora- nadol“ prístupu. 

Prezentáciu pána župana si môžete pozrieť tu.