Bratislavský kraj si berie príklad od Smart Flámska

Momentálne je veľmi moderný pojem “smart cities and communities” alebo takzvané inteligentné mestá a komunity. Čo to znamená pre Bratislavský kraj objasnila riaditeľka stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová:

„Bratislavský kraj sa smart agendou zaoberal už minulý rok, kedy tento pojem ešte nebol na Slovensku taký sprofanovaný ako dnes. Počas SK PRES sme v Bratislave zorganizovali jedno z najväčších podujatí nášho predsedníctva Európsky samit regiónov a miest, a privítali sme u nás silných aktérov z Hágu, Rotterdamu, Luxemburgu či Hauts-De-France, ktorí podnikajú reálne kroky v smart  agende. Bratislavský kraj od nich získal cenné know-how a aktuálne sme vo fáze prípravy smart stratégie regiónu, pričom pri zavádzaní smart prvkov nám nejde o to poskytovať služby, ktoré sú pre ľudí zbytočne komplikované a nepoužiteľné. Naopak, je to o tom ako urobiť základné služby pre občanov lepšie a to s využitím moderných technológií.“Smart región totiž nie sú len lavičky s nabíjačkami, ale najmä kvalitné elektronické služby či čo najmenšie ekologické zaťaženie. Práve takéto riešenia z Antverp predstavila Barbora Lukáčová: „Veľmi dobrý príklad sme práve videli v Antverpách, kde v centre mesta zaviedli inteligentné merače a senzory, ktoré sprostredkujú informácie o teplote na určitom mieste, dopravnej situácii, počte parkovných miest v okolí či miere znečistenia ovzdušia. Zaujalo nás ich riešenie letnej horúčavy v meste, lebo tá sužuje aj naše územie. Na základe inštalovaných senzorov vedia určiť, na ktorých miestach sú chladnejšie oblasti a občanom túto informáciu poskytnúť v aplikácii, sms alebo elektronickou tabuľou ich tam priamo naviesť. Takéto riešenie je veľmi dobré pre osvieženie starších ľudí a malé deti, pretože v centrách miest môže byť teplota vyššia až o 8 stupňov v porovnaní s perifériou.“.

V Antverpách najprv spustili elektronické služby pre obyvateľov mesta, neskôr na základe prieskumu verejnej mienky začali experimentovať so zavádzaním inteligentných tzv. smart prvkov. Klimatická zmena, doprava, odpad, osvetlenie a problémy starších obyvateľov im na základe prieskumu vyšli ako oblasti na ktoré je potrebné sa zamerať. Tento rok začali testovaciu fázu smart projektu a nainštalovali senzory a merače do centra mesta a ich strategické priority sú bezpečnosť v území, mobilita, udržateľnosť a digitálna interakcia s obyvateľmi.

Antverpy začali s projektom City of Things (referencia k Internet of Things) v roku 2017 a ak sa počas najbližších troch rokov osvedčí, najlepšie smart riešenia zavedú v celom území. Na projekte spolupracujú s výskumným centrom Imec, s ktorým majú dohodu financovania projektu euro za euro. To znamená, že každé euro čo investuje mesto, automaticky investuje aj Imec. Mesto sa pritom zaviazalo do projektu zainvestovať do projektu 650 tisíc EUR a región Flámska do projektu investuje 4 milióny EUR ročne.

Vo Flámsku však na smart agende pracujú všetky úrovne verejnej a štátnej správy spoločne. Vytvárajú sa finančné a vedomostné konzorciá miest s výskumnými inštitúciami, regiónom Flámska a belgickou federálnou vládou. Prirodzene, najviac sú podporované najaktívnejšie mestá, čiže Antverpy a Gent, rýchlo ich však doháňajú aj menšie mestá ako Mechelen, Bruggy a Kortrijk.

O tento projekt sa prirodzene zaujímajú aj súkromné firmy, ktoré ponúkajú svoje smart služby v rámci testovacej fázy zadarmo. Antverpy majú svoju vlastnú variabilnú platformu, ktorá sprostredkuváva open data pre mesto a pre občanov. „Veľkú výhodu tejto platformy vidím najmä pre startupy, ktoré si na základe týchto dát vedia urobiť swotku a vyhodnotiť, či ich biznis model je pre dané územie vhodný.  Open data sú veľká výzva aj pre náš kraj, na jednej strane vytvoriť platformu, v rámci ktorej by sa informácie jednoducho a prehľadne zhromaždili a na druhej strane aplikácia týchto dát do praxe. Aby mali reálny dosah na riešenie problémov v území,“ zhodnotila Lukáčová.

 Antverpy sa najbližšie 3 roky stanú najväčším európskym živým technologickým laboratóriom s cieľom vytvoriť príjemnejší a zároveň udržateľný život v meste. V budúcnosti sa chcú globálne profilovať ako mesto so silnou expertízou v technologických riešeniach mestských problémov. Napríklad smart vankúše upozornia starších ľudí, že si zabudli užiť tabletku alebo autá budú schopné komunikovať medzi sebou a vymieňať si informácie o dopravnej situácii.

„Vidíme tu veľmi dobrú spoluprácu verejného sektoru s výskumným a prepojenie na biznis. Experti z Antverpskej univerzity sú zodpovední za hardware riešenia, to znamená, že prinášajú technológie, zatiaľ čo výskumníci z Gentu analyzujú data a profesori z bruselskej VUB zabezpečujú účasť verejnosti a hľadajú vhodné biznis modely. Aktuálne na projekte participuje okolo 350 firiem, cez belgickú poštu, Microsoft, Orange, IBM, ktoré vyzbierali kapitál vyše pol milióna EUR. Silná spolupráca medzi krajom, vedcami, firmami a mestom. Takto si predstavujem spoluprácu na vytváraní smart riešení v našom území.“ Uzavrel predseda BSK Pavol Frešo.

 FOTO: BSK