Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Európska komisia odobrila návrh župy

hlavná foto

Juraj Droba spolu s deväťčlennou skupinou poslancov župného Zastupiteľstva navštívil našu kanceláriu v Bruseli. Cieľom pracovnej cesty bolo bližšie spoznať dôležitosť Bruselu pre regionálnu politiku ako aj pre Bratislavský kraj.

“Je dôležité, aby župní poslanci poznali ako fungujú inštitúcie Európskej únie a aký význam majú pre regióny Slovenska. Dôležité bolo pochopiť aká je úloha Bratislavského kraja v Bruseli. Cenná bola najmä návšteva slovenského oddelenia na DG REGIO Európskej komisie, kde sme spoločne lobovali za využitie eurofondov na budovanie kapacít základných škôl, čo je akútny problém našich miest a obcí“ ozrejmil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je členom Európskeho výboru regiónov a zastáva funkciu predsedu národnej delegácie. V apríli bol vymenovaný za spravodajcu stanoviska na tému metropolitných regiónov a ich výziev v Kohéznej politike po roku 2020.

Akútnu potrebu navyšovania kapacít ZŠ v obciach BSK možno odôvodniť dvoma kľúčovými faktormi:

1. demografickými tendenciami – odhadovaný nárast počtu obyvateľov v satelitných obciach BSK do roku 2030 je 161%

2. prechodom detí z materských škôl, ktorých kapacity boli v poslednom období výraznejšie navyšované, do základných škôl.

Od roku 2000 môžeme v našom kraji pozorovať silnú expanziu mesta do priestoru v smere z Bratislavy do okolitých obcí. Spôsobila to jednak vysoká miera sťahovania sa ľudí z ostatných regiónov Slovenska do hlavného mesta, ale aj zmeny územných plánov viacerých obcí, kde vznikli mnohé rezidenčné oblasti. 

V tej dobe pomerne výhodná cena pozemkov viedla k masovej výstavbe rezidenčných štvrtí, čo prinieslo extrémny nárast počtu obyvateľov. Z obcí, ktoré mali na konci 90.tych rokov okolo 1500 až 2 000 obyvateľov sa stali obce s dvoj až trojnásobným počtom obyvateľov. Najvýraznejším príkladom je obec Chorvátsky Grob, kde oproti roku 1996 došlo k nárastu počtu obyvateľov o 290%, avšak podobnému problému čelia aj obce Slovenský Grob, Bernolákovo, Rovinka, Dunajská Lužná, Limbach, Stupava a ďalšie. 

Zatiaľ, čo počet obyvateľov rástol výrazným tempom, rozvoj vybavenosti a príslušnej infraštruktúry v obciach nereflektoval intenzitu rastu obyvateľstva, prípadne úplne absentoval. Aktuálne najväčší nesúlad medzi reálnymi potrebami obyvateľstva a súčasným stavom infraštruktúry je v prípade materských a základných škôl. 

V priebehu rokov 2017 a 2018 bolo v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) podávaných spolu 30 žiadostí, o nenávratný finančný príspevok, zameraných na zvyšovanie kapacít materských škôl na území BSK. V najkritickejších prípadoch musela v roku 2015 zasiahnuť aj vláda SR, ktorá prostredníctvom dotácií z Ministerstva školstva SR podporila spolu 40 projektov navýšenia kapacít materských škôl napr. Stupava, Šenkvice, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Bernolákovo, Dunajská Lužná, Ivanka pri Dunaji. Nárast detí v materských školách, ktorý evidujeme v priebehu posledných rokov sa v tých nasledujúcich prirodzene premietne aj do počtu žiakov na základných školách. Dôležitým indikátorom rastúcej potreby rozširovania kapacít ZŠ do budúcna je aj rastúci počet vydaných stavebných povolení, ktorý taktiež indikuje plánovaný nárast obyvateľstva.

BSK má potrebu navyšovania kapacít základných škôl v priľahlých obciach Bratislavy, pričom počet tried, ktoré je potrebné vytvoriť už nie je možné riešiť len prostredníctvom stavebných úprav existujúcej infraštruktúry ZŠ, ale tiež formou vybudovania úplne nových komplexných školských areálov. 

 

Návrh BSK pre re-alokáciu financií v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) 

Bratislavský samosprávny kraj sa po vyhodnotení analýz a širokých konzultácií s partnermi v území rozhodol iniciovať re-alokáciu zdrojov v rámci IROP BSK. Od mája 2018 kontinuálne prebieha zber analytických dát na celom území BSK. Re-alokáciou v rámci IROP BSK by mala byť uspokojená najakútnejšia potreba v rámci suburbanizačného oblúku Bratislavy v obciach a mestách prostredníctvom budovania nových ZŠ, prípadne výrazného navýšenia kapacity existujúcich ZŠ (minimálne o jednu tretinu). Ostatné potreby formou navyšovania kapacít je možné riešiť aj v programovom období 2020+. 

V predchádzajúcom programovom období BSK nebolo oprávnené čerpať prostriedky na základnú infraštruktúru a preto sme si na rozdiel od iných krajov nemohli zrekonštruovať naše školské zariadenia. Už od minulého roku sme rokovali o podpore ZŠ v BSK a po ročných intenzívnych rokovaniach s EK, zbere dát a dokazovania pripravenosti projektov v území (napr. Šenkvice, Tomášov, Malacky) je dnes už Európska komisia naklonená zámeru posilniť kapacity ZŠ v rámci programu IROP. 

 

Poslanci BSK mali okrem Európskej komisie možnosť navštíviť aj ďalšie inštitúcie v Bruseli. Na stretnutí so zástupcami Európskeho výboru regiónov, v ktorom ako člen pôsobí aj bratislavský župan, sa oboznámili s fungovaním tohto poradného orgánu EÚ, v rámci ktorého majú regióny, mestá a obce možnosť vyjadrovať sa k európskej legislatíve, ktorá sa ich bytostne dotýka. Delegáciu BSK prijal aj stály predstaviteľ SR pri EÚ Peter Javorčík, s ktorým poslanci diskutovali o aktuálnom stave rokovaní o budúcnosti kohéznej politiky na úrovni Rady EÚ. Poslanci mali možnosť navštíviť aj sídlo NATO kde s veľvyslancom Radovanom Javorčíkom diskutovali o aktuálnych bezpečnostných výzvach, vojenskej infraštruktúre na území regiónu, či boji proti šíreniu dezinformácií a role, ktorú v tomto úsilí môžu zohrávať aj regióny. 

 

FOTO: BSK


Počet zobrazení: 113x