Katalyzátory zmien – inovácie, podnikanie a vzdelávanie

Katalyzátor je podľa slovníka cudzích slov chemická látka, ktorá urýchľuje chemickú reakciu a znižuje aktivačnú energiu bez toho, aby sa spotrebovala. Čo sú však katalyzátory zmien ako súvisia s ekonomikou?

Základnou premisou konferencie „Catalysts for change“ (Katalyzátory zmien), ktorej sa 14. marca zúčastnilo aj Zastúpenie BSK v Bruseli bolo, že ekonomika sa rapídne mení. Je to jednak svetovou krízou, ale aj technologickým pokrokom. Pre tých, ktorí majú možnosť zmeny riadiť, je najdôležitejšie uvedomiť si zmenu v štruktúre ekonomík, ktoré prechádzajú od hierarchického zloženia na siete (networks). V praxi to znamená, že produkt, ako je napr. iPhone nevyrába jedna hierarchická firma, ale pracuje na ňom sieť spoločností, medzi ktorými existujú horizontálne vzťahy, nie vzťahy nadriadenosti a podriadenosti.

Pre tvorcov politík je preto kľúčová otázka, ako tieto väzby iniciovať, ako pripraviť prostredie preto, aby vznikali, rozvíjali sa a generovali tak ekonomický rast. Možností je viacero. Niektorí prízvukovali sledovanie vývoja technológií a trendov v konzume, ktoré môžu ponúknuť nové možnosti pre inovatívne podnikateľské aktivity. Christian Weiberger, poradca z Európskej komisie, ktorý sa roky venuje politike podnikania, najmä malým a stredným podnikom, zdôrazňoval potrebu stimulovať podnikanie. Predniesol totiž zaujímavé výsledky prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého existujú obrovské rozdiely v rámci EU, ale aj celého sveta, pokiaľ ide o to, ako ľudia vnímajú podnikanie. Slovensko sa napr. pri otázke „Mali by ste záujem začať podnikať?“ ocitlo na samom konci. Problémom v krajinách ako je Slovensko nie je ani tak to, že by ľudia nechceli mať vlastný biznis, skôr jeho založenie vnímajú ako čosi ťažko uskutočniteľné a veľmi rizikové. Postoj ľudí tiež súvisí s tým, ako je podnikateľská profesia vnímaná– kým vo vyspelých krajinách je obraz podnikateľa pozitívny, v tých menej vyspelých neraz býva vnímaný ako vykorisťovateľ.

Väčšina ľudí uprednostňuje zamestnanecký pomer pred podnikaním, pretože sa boja prípadného krachu firmy a ešte viac spoločenských dôsledkov za „neúspech“. Ako však povedal Weinberger, paradoxne platí, že podnikatelia, ktorí začínajú druhý krát sú oveľa úspešnejší ako tí, ktorí začínajú prvý krát, pretože vedia, akým chybám sa vyhnúť. Medzi hlavné dôvody, ktoré ľudí priťahujú k podnikaniu sú napr. sebarealizácia, nezávislosť a flexibilita. Odrádza ich naopak riziko krachu, neistota v príjmoch a byrokracia – teda skutočnosť, že si musia sami robiť administratívu, ktorá im zaberá čas, no neprináša zisk. Celý prieskum si môžete pozrieť tu.

Aj na základe týchto výsledkov, EK pripravila Akčný plán pre podnikanie 2020. Má tri hlavné ciele:
1.Podporu podnikateľského vzdelávania,
2.vytvorenie stimulujúceho podnikateľského prostredia, najmä prostredníctvom finančnej podpory, poradenstva, ale aj znížením administratívneho zaťaženia,
3.budovanie povedomia o podnikaní, poukázaním na „vzorových“ podnikateľov a povzbudzovaním znevýhodnených skupín (ženy, prisťahovalci, dlhodobo nezamestnaní).

K dosiahnutiu týchto cieľov má pomôcť aj program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý funguje podobne ako jeho študentská verzia – začínajúci podnikatelia majú možnosť ísť na výmenný pobyt do cudzej krajiny a naučiť sa niečo od skúsenejších kolegov.

Konkrétne projekty, ktoré implementujú myšlienku vytvárania podnikateľských sietí a inovácii:
INNOTRAIN IT: www.innotrain-it.eu
ET STRUCT: www.etstruct.eu
i.e. SMART www.iesmart.eu