Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Rómska konferencia v Bruseli

hlavná foto

Aké to je, keď sa stretnú odborníci z Európskej komisie, Svetovej banky, UNDP a rómski aktivisti? Kto prišiel na konferenciu „From Pilots to outcomes – Evidence Based Lessons on the Socio-Economic Inclusion of Roma Communities“ (Od pilotných projektov k výsledkom – Lekcie z dôkazov o socio-ekonominej inklúzii rómskych komunít) mal možnosť túto atmosféru zažiť. A nedá sa označiť inak ako „horúca“, miestami konfrontačná, ale v konečnom dôsledku produktívna, pretože spájala skupiny, ktoré musia spolupracovať, ak má dôjsť k skutočnej integrácii Rómov do spoločností členských štátov EÚ.


„Všetko o Rómoch už vieme. Treba konať, nie robiť konferencie“, zaznelo zo strany rómskych aktivistov. „Topiaci sa musí zachrániť sám, nie čakať, že ho niekto zachráni“, reagoval predstaviteľ UNDP. Takéto výroky zazneli vo vášnivej diskusii k prezentácii výsledkov pilotného projektu pre sociálnu inklúziu Rómov. Medzi ne patrili zistenia, ako napr. potreba zberu dát o socio-ekonomickej situácii Rómov, potreba monitorovať a vyhodnocovať výsledky projektov, a to spoločne s rómskymi predstaviteľmi tieto výsledku prezentovať a šíriť.


Pre mnohých účastníkov – napr. pre rómskych aktivistov z Rumunska boli tieto závery príliš vzdialené. V diskusii pomenovali najväčšie problémy, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú – napríklad nevhodnosť štrukturálnych fondov pre región strednej a východnej Európy, nakoľko sa často stávajú prostriedkami korupcie. Neefektívne využívanie prostriedkov je zdrojom demotivácie a nedôvery aktivistov i rómskej komunity k tým, ktorí v domácej krajine fondy spravujú.


Jednou z príčin neefektívneho využívania prostriedkov sú slabé inštitúcie v krajinách strednej a východnej Európy, čo má aj širší súvis s celkovou demokratizáciou týchto spoločností. Navyše v nich častokrát chýbajú kvalifikovaní pracovníci pre rómsku problematiku. Problémom je aj nízky politický záujem - politici nevenujú dostatočnú pozornosť, ani financie rómskej inklúzii. Zástupcovia z medzinárodných inštitúcií zdieľali názor, že v prvom rade sa musí samotná rómska komunita zaktivizovať a vybudovať kapacity potrebné na prácu s rómskym etnikom. Vyzdvihovali nielen potrebu vzdelávania, špeciálne predškolského vzdelávania, ale aj politického aktivizmu – či už kandidovanie Rómov v komunálnych voľbách, alebo vytváranie efektívneho tlaku na politikov, ktorí sa majú zodpovedať všetkým občanom štátu – teda aj Rómom. 


Z diskusie vyplynulo, že kľúčovými hráčmi rómskej inklúzie sú národné vlády, ktorých zástupcovia však na konferencii chýbali. Vláda a samosprávy sú tými, ktorí môžu ovplyvniť formulačnú i implementačnú fázu politiky rómskej inklúzie. Ako však skonštatovali odborníci, medzi národnou úrovňou a rómskymi aktivistami chýba politický dialóg. Rómske organizácie, z ktorých nie veľa disponuje odbornými kapacitami, sú namiesto formulácie politiky a rozvoja svojich kapacít preťažené implementáciou projektov. Ako zaznelo z úst niektorých diskutérov, jedným z riešení by mohol byť silnejší tlak zo strany Európskej komisie na členské štáty, aby venovali rómskej inklúzii zvýšenú pozornosť. Riešením neefektívneho využívania štrukturálnych fondov by mohlo byť  zavedenie priameho financovania rozvoja rómskych komunít.


Počet zobrazení: 1170x